Koala

Koala

Koala je zviera, ktoré žije len v Austrálii. Koala sa nachádza v pobrežných oblastiach východnej a južnej časti pevniny, obývajúc Queensland, Nový Južný Wales, Victoriu a Južnú Austráliu. Je ľahko rozpoznateľná svojim hrubým telom a veľkou hlavou s okrúhlymi, nadýchanými ušami a veľkým nosom v tvare lyžičky. Koala má dĺžku tela 60-85 cm a váži 4-15 kg. Farba srsti sa pohybuje od striebornej až po čokoládovo hnedú. Koaly zo severnej populácie sú zvyčajne menšie a svetlejšie ako ich náprotivky ďalej na juh. Tieto populácie môžu byť oddelené poddruhy, ale toto je sporné Informaciones sobre purificadores de aire para alergicos.

Koala obyčajne obýva otvorené eukalyptové lesy a listy týchto stromov tvoria väčšinu jej stravy. Vzhľadom k tomu, že táto eukalyptová diéta má obmedzený výživový a kalorický obsah, koaly sú z veľkej časti sedavé a spia až 20 hodín denne. Sú to spoločenské zvieratá a niečo ako svorka existuje len medzi matkami a závislými potomkami. Dospelí samci komunikujú s hlasným krikom, ktorý zastrašuje súperov a priťahuje samičky. Samci označujú svoju prítomnosť sekrétmi z pachových žliaz umiestnených na ich hrudi. Sú z druhu vačkové, čiže mláďaťa sa plazia do vrecúšok svojej matky, kde zostávajú počas prvých šiestich až siedmich mesiacov svojho života. Tieto mladé koaly sú úplne odstavené od matkinho mlieka keď sú asi rok staré. Koala má málo prírodných predátorov a parazitov, ale sú ohrozené rôznymi patogénmi, ako sú baktérie a retro vírusy, ako aj požiare a suchá.

Koaly boli lovené domorodými Austrálčanmi a vyobrazené v mýtoch a jaskynnom umení počas tisícročí leer mas en su pagina web. Prvé zaznamenané stretnutie medzi Európanom a koalou bolo v roku 1798 a obraz tohto zvieraťa nakreslil v roku 1810 prírodovedec George Perry. Botanik Robert Brown napísal prvý podrobný vedecký popis koaly v roku 1814, hoci jeho práca zostala nepublikovaná až 180 rokov. Populárny umelec John Gould ilustroval a popísal koalu a predstavil tento druh všeobecnej britskej verejnosti. Ďalšie podrobnosti o biológii zvieraťa odhalilo v 19. storočí niekoľko anglických vedcov. Vzhľadom na svoj charakteristický vzhľad je koala uznávaná celosvetovo ako symbol Austrálie. Koaly sú uvedené ako zraniteľné Medzinárodnou úniou na ochranu prírody. Austrálska vláda podobne uvádza špecifické populácie v štátoch Queensland a New South Wales ako zraniteľné. Zviera bolo začiatkom 20. storočia ťažko lovené kvôli kožušinám. Najväčšou hrozbou pre ich existenciu je ničenie biotopov spôsobené poľnohospodárstvom a urbanizáciou.

Srsť koaly je silnejšia a dlhšia na chrbte a kratšia na bruchu. Uši majú silnú kožušinu na vnútornej i vonkajšej strane. Farba chrbta kožušiny sa mení od svetlo šedej až po čokoládovo hnedú. Brušná kožušina je belavá. Chrbtová kožušina je veľmi odolná voči vetru a dažďu, kým brušná kožušina môže odrážať slnečné žiarenie. Ostré pazúry sú dobre prispôsobené na lezenie po stromoch. Rovnako ako u ľudí a iných primátov, koaly majú na svojich labkách vzory. Zviera má robustnú kostru a krátke, svalnaté horné telo s pomerne dlhými hornými končatinami, ktoré prispievajú k jeho schopnostiam lezenia a uchopenia. Ďalšia sila pri lezení je dosiahnutá svalmi stehien, ktoré sa pripevňujú k holennej kosti nižšej ako u ostatných zvierat. Koala má jeden z najmenších mozgov v pomere k telesnej hmotnosti akéhokoľvek iného cicavca.

Zebra

Zebra

Pomenovanie zebra označuje niekoľko druhov afrických koňovitých kopytníkov spojených s ich výraznými čiernymi a bielymi pruhmi. Ich pruhy prichádzajú v rôznych vzoroch, jedinečné pre každého jednotlivca. Zebry sú spravidla sociálne zvieratá, ktoré žijú comprar centro de planchado v malých skupinách až po veľké stáda. Na rozdiel od svojich najbližších príbuzných, koní a oslov, zebry neboli nikdy skutočne domestikované.

Existujú tri druhy zebry. Jeden sa podobá viac na osla, ostatné dve na koňa. Jedinečné pruhy zebier z nich robia jedno z najznámejších zvierat. Vyskytujú sa v rôznych biotopoch, ako sú trávne porasty, savany, lesné porasty, tŕnité kroviny, hory a pobrežné kopce. Avšak rôzne antropogénne faktory mali vážny vplyv na populácie zebry, najmä lov koží a likvidácia biotopov.

Výška zebry je asi 1,2-1,3 m a je dlhá od 2-2,6 m s chvostom, ktorý meria 0,5 m. Môže vážiť až 350 kg. Čiernobiele pruhy môžu mať jednu alebo niekoľko funkcií. Predtým sa predpokladalo, že zebry sú biele zvieratá s čiernymi pruhmi, pretože niektoré zebry majú biele podvaly. Embryologické dôkazy však ukazujú, že farba zvieraťa je čierna a biele pruhy sa pridávajú. Je pravdepodobné, že pruhy sú spôsobené kombináciou faktorov. Pruhy sú zvyčajne zvislé na hlave, krku, predných častiach a hlavnom tele, s horizontálnymi pruhmi na zadnej strane a na nohách zvieraťa.

Bola navrhnutá široká škála hypotéz, ktoré zodpovedajú vývoju výrazných pruhov zebier – plancha ropa. Tradičnejšie z nich sa týkajú maskovania.

Vertikálne prúžkovanie môže pomôcť zebry schovať v tráve narušením jej obrysu. Navyše, dokonca aj na miernych vzdialenostiach, sa prúžkovanie sa spája so zjavnou šedou. Maskovanie však bolo spochybnené tvrdeniami, že väčšina zo žijúcich dravcov (ako sú levy a hyeny) nevidí dobre na diaľku a je pravdepodobnejšie, že videli zebru predtým, ako ju videli z diaľky, najmä v noci.

Pruhy môžu pomôcť zmiasť predátorov pohybom oslňovaním – skupina zebier stojaca alebo pohybujúca sa blízko seba sa môže javiť ako jedna veľká hmota blikajúcich pruhov, čo sťažuje levom, aby si vybrali cieľ. Pri pohybe pruhy môžu miasť pozorovateľov, ako sú predátori či hmyz, dvomi vizuálnymi ilúziami: efektom vagónového kolesa, kde je vnímaný pohyb ako obrátený, a ilúziou, kde je vnímaný pohyb v nesprávnom smere.

Pruhy môžu slúžiť ako vizuálne znamenia a identifikácia. Napriek tomu, že pruhovaný vzor je jedinečný pre každého jednotlivca, nie je známe, či sa zebry dokážu rozpoznať navzájom svojimi pruhmi.

Experimenty rôznych výskumníkov naznačujú, že pruhy sú účinné na prilákanie menej múch. Taktiež by mohli byť použité na chladenie zebry. Vzduch sa môže rýchlejšie pohybovať cez čierne pásy absorbujúce svetlo, pričom sa pohybuje pomalšie cez biele pruhy. To by vytvorilo konvekčné prúdy okolo zebry, ktoré by ju ochladili. Jedna štúdia analyzuje, že zebry majú viac pruhov v horúcich biotopoch.

Zebry sú všeobecne pomalší ako kone, ale ich veľká výdrž pomáha predchádzať predátorom. Keď je naháňaná, zebra sa pohybuje z jednej strany na druhú, čo sťažuje predátorovi útok. Keď je napadnutá, zebra bude kopať alebo hrýzť útočníka. Zebry majú vynikajúci zrak. Znamená to, že môžu vidieť farebne. Ako väčšina kopytníkov, zebra má oči na bokoch hlavy, čo jej umožňuje široký pohľad na okolie. Zebry majú vynikajúci sluch ako iné kopytníky, môžu otáčať svoje uši takmer v každom smere.

Psychohygienické zásady v predškolských zariadeniach

Psychohygienické zásady v predškolských zariadeniach

Psychohygiena v materských školách je upevňovaná sledom pravidelne vykonávaných činnosti v pravidelnom čase. Medzi takéto činnosti patrí napríklad osobná hygiena a desiata, obed a olovrant, ktoré sa podávajú každý deň v rovnakom časovom horizonte. Súčasťou osobnej hygieny je čistenie zubov po obede. Ďalej je tu príprava na odpočinok a samotný odpočinok, ktorý sa realizuje s odborno-metodickými odporúčaniami. Z hľadiska výberu cieľov a obsahu môžu jednotlivé činnosti nasledovať za sebou ako oddelené formy. Ale samozrejme môžu vytvárať aj jedený ucelený formát. Originálny výber spoločnej tematiky a flexibilné zosúladenie cieľov a obsahu s organizačnými formami do jedného zaujímavého tematického okruhu záleží aj od schopnosti a tvorivosti samotnej vychovávateľky.

Výchovno- vzdelávací proces v materskej škole pozostáva z relatívne ustálených organizačných foriem ovplyvnených práve aj psychohygienickými zásadami. Organizačné formy v predškolských zariadeniach sú zaradené do nasledujúcich podskupín – hry a činnosti podľa voľby detí, ranné cvičenie, zamestnanie, didaktické aktivity a záujmové činnosti. Hry a činnosti ako organizačná forma aktivít v materskej škole v sebe zahŕňajú spontaneitu a tvorivú aktivitu detí. Voľné hranie rozvíja nielen fantáziu, ale pôsobí na deti uvoľňujúco. Je vhodné, ak sa zaradí do časového harmonogramu každodennej činnosti v škôlkach, avšak nie v príliš rozsiahlom trvaní. Pri príliš dlhom čase sa môžu deti začať nudiť a takáto činnosť na nich môže pôsobiť frustrujúco. Ranné cvičenie je činnosť, ktorá je zahrnutá do celotýždennej aktivity a teda sa realizuje každý deň. Integrovaná je v rámci raňajších činností vo forme cvičení s riekankami, alebo vo forme relaxačných a zdravotných cvičení. Ďalej to môžu byť cvičenia s náradím alebo bez, cvičenia s hudbou, ktoré sú tiež veľmi závislé od tvorivosti vychovávateľky. Cvičenie môže samozrejme pôsobiť na pohybový aparát detí, fyzička detí však úzko súvisí aj s psychikou a duševným zdravím.

Zamestnanie je organizačná forma elementárnej výchovy a realizuje sa v závislosti od cieľov a konkrétneho obsahu. Napríklad hudobná výchova, ktorej obsah si vyžaduje navodenie typickej atmosféry a súhry jednotlivých detí, sa môže realizovať v rámci jedného uceleného zamestnania. Zamestnanie preto môžeme považovať za integrovaný a viacúčelový celok v rámci výchovy detí. Nájdeme v ňom literárnu, jazykovú či prosociálnu výchovu a pri vykonávaní takejto formy vzdelávania výchovy sa nestretávame iba s realizáciou jednej výchovnej zložky alebo s realizáciou iba jedného výchovného cieľa. Didaktické aktivity sa realizujú v súlade s odbornou metodickou charakteristikou. Časové trvanie didaktických aktivít je ovplyvňované individuálnym záujmom a schopnosťou sústredenia jednotlivcov, a teda detí. Medzi didaktické aktivity môžeme zaradiť rozmanité hry s rôznymi výchovnovzdelávacími cieľmi. V ich realizácii sa strieda niekoľko výchovných zložiek a cieľov súčasne.

Pobyt vonku sa prispôsobuje nie len aktuálnemu počasiu, ale aj spôsobu trávenia času. Obsah a zameranie činnosti vonku sa každodenne líši. Deti môžu pobyt vonku tráviť napríklad športovaním a športovými alebo pohybovými hrami, poznávacími vychádzkami a turistikou. Pre detské duševné zdravie a pohodu je pobyt vonku veľmi vhodný, a to aj v čase mrholenia či mierneho dažďa. Nepriaznivé podmienky počasia ovplyvňujú trvanie, pobyt a spôsob trávenia času vonku. Poslednou organizačnou formou výchovy sú záujmové činnosti. Tie sa najčastejšie prevádzkujú v popoludňajších hodinách. Počas záujmových činností sa okrem spontánnych hier spresňujú a upevňujú získané poznatky dieťaťa prostredníctvom rôznych tvorivých činností.